čo je meteostĺp

Meteorologické stĺpy predstavujú fascinujúci most medzi vedou, verejným priestorom a estetickou funkciou. Tieto architektonické objekty začali v Európe vznikať v druhej polovici 19. storočia, vrchol rozmachu ich umiestňovania do miest bol na prelome 19. a 20. storočia a svoju obľubu si zachovali aj po prvej svetovej vojne. Dôvodom ich začleňovania do miestnej architektúry bola snaha doplniť alebo ozvláštniť verejné priestranstvá, ponúknuť miesta stretnutí, vytvoriť dominantu, či ponúknuť ľuďom informácie o čase, teplote vzduchu, tlaku, či vlhkosti a predpokladanom počasí, ktoré vtedy neboli dostupné jednoduchým vzhliadnutím na displej telefónu. Svojou prítomnosťou v parkoch, na námestiach alebo pri kúpeľných promenádach prepojili techniku s kultúrou každodenného života.

Meteorologický stĺp je menšia stavba umiestnená na verejnom priestranstve, ktorá slúži na zobrazovanie údajov o počasí. Typický meteorologický stĺp predstavuje samostatne stojacu, vežovitú stavbu približne vo veľkosti niekdajšej telefónnej búdky. Zvyčajne sa nachádza na dobre viditeľnom mieste v centre mesta alebo obce.

Niekedy si ho sotva všimneme, inokedy nás zaujme jeho vzhľad, nazrieme do presklených častí, sledujeme údaje na prístrojoch či si prečítame zverejnené informácie. Tieto drobné architektonické objekty však nie sú len estetickým doplnkom verejného priestoru – plnia aj informačnú funkciu a prirodzene vyvolávajú otázky o svojom pôvode, význame a využití.

Býva vybavený základnými meteorologickými prístrojmi, ako sú teplomer, barometer či vlhkomer, a často obsahuje aj hodiny alebo ďalšie informačné prvky pre verejnosť. Jeho hlavným cieľom je poskytovať aktuálne informácie o počasí širokej verejnosti, pričom na rozdiel od profesionálnych meteorologických staníc plní aj estetickú a dekoratívnu funkciu.

Konštrukcia býva prevažne dutá a vybavená ventilačnými otvormi. Spodná časť je osadená na kamennom alebo murovanom podstavci a vrch zakrýva strecha rôznych tvarov. Častým doplnkom je veterník s ukazovateľmi svetových strán osadený na jeho vrchole, ktorý môže byť funkčný alebo iba dekoratívny. Niekedy je stĺp súčasťou altánku alebo má dodatočné tienenie v podobe striešky.

Pôdorys býva najčastejšie štvorcový, menej často obdĺžnikový, trojuholníkový alebo kruhový. Výška sa pohybuje približne od 2 do 5 metrov, najčastejšie okolo troch metrov.

Môže byť zhotovený z kameňa, kovu, dreva alebo z kombinácie viacerých materiálov. Zvyčajne je umiestnený na viditeľnom a exponovanom mieste, napríklad na námestí, kde okrem merania počasia plní aj orientačnú a informačnú úlohu. V minulosti predstavoval významný zdroj meteorologických údajov pre obyvateľov miest a dodnes je zaujímavým spojením praktického merania počasia a architektonického prvku verejného priestoru.

Po prvej svetovej vojne začal význam meteorologických stĺpov upadať. S nástupom hromadných médií, rozhlasu, neskôr televízie a internetu, stratili svoju prvotnú praktickú funkciu. Mnohé boli odstránené buď počas urbanistických zmien, alebo neprimeranej údržby v priebehu socializmu či vojnového obdobia. Dnes tieto objekty často stoja ako tiché architektonické stopy minulosti, bez jasného určenia.